Viete, kde sa zrodila káva?
Existuje mnoho legiend o tom, ako ľudstvo objavilo účinky kávových zŕn. Jedno však majú spoločné a dokázané – káva pochádza z africkej Etiópie, ktorá je domovom aj našich kávových zŕn.
O veselých kozičkách
Podľa jednej z najstarších, ústne dochovaných legiend, kávu objavil etiópsky pastier Kaldi. Všimol si, že potom ako si stádo jeho kôz pochutilo na kríku s červenými bobuľami, bolo nabité takou energiou, že sa im v noci vôbec nechcelo spať. Pastier sa so svojím trápením zveril opátovi v miestom kláštore. Ten z bobúľ uvaril nápoj a vypil ho pred večernými modlidbami. Dokázal sa koncentrovať celé hodiny a vraj mohol aj lepšie komunikovať s bohom. S blahodárnym účinkom bobúľ sa podelil s ostatnými mníchmi a potom sa už účinky “zázračného” nápoja rýchlo rozniesli medzi ľudí až prenikli na Arabský polostrov. Iná legenda zas hovorí, že 1. kávu uvarili predkovia dnešného etiópskeho kmeňa Oromo.
Od legendy ku obchodu
Historicky potvrdené zmienky o pestovaní kávových zŕn a obchode s nimi pochádzajú práve z Arabského poloostrova, presnejšie z Jemenu a siahajú do 15. storočia. Zo 16. storočia máme dôkazy o exporte kávy a kávových zŕn z Etiópie do Jemenu aj o rozšírení kávy do Perzie, Egyptu, Sýrie či na územie dnešného Turecka. Z kávy urobili arabský obchodníci výnosný obchodný artikel.
Z domov do kaviarní
Ľudia v mestách na Blízkom východe si kávu varili nielen doma, ale čoraz populárnejšie sa stávali verejné kaviarne nazývané Qahveh Khaneh. Boli to miesta, v ktorých si ľudia vychutnávali kávu, diskutovali, počúvali hudbu, sledovali divadelné predstavenia, hrali šachy, ale najmä si vymieňali vedomosti a novinky. Aj preto boli kaviarne označované ako tzv. Školy múdrosti.
Od moslimov do celého sveta
Vďaka tisíckam pútnikom, ktorí sa každoročne (už po stáročia) stretávajú v Mekke, sa “Arabské víno” dostalo do celého moslimského sveta. A z neho v 17. storočí aj do Európy. Prvé zmienky o káve na európskom území pochádzajú z Malty, kde si ju vraj varili moslimskí otroci. Isté však je, že za kávu vďačíme aj európskym cestovateľom a dobrodruhom, ktorí cestovali na Blízky východ a nadväzovali tu obchodné kontakty.
Diabolský vynález
Nie všetci Európania si však čierny nápoj obľúbili, nedôverovali mu a báli sa ho. Preto ho nazývali “Horký vynález diabla”. V roku 1615 dokonca kávu katolícky kňazi v Benátkach odsúdili. Medzi prívržencami kávy a odporcami vznikol taký veľký spor, že musel zasiahnuť pápež Klement VIII. Ten sa rozhodol, že nápoj najskôr vyskúša až potom vyriekne ortieľ. Z jeho chuti a upokojujúcich účinkov bol unesený a káve udelil pápežské povolenie. Káva sa rýchlo rozšírila do všetkých európskych krajín a vo veľkých mestách Anglicka, Rakúska, Holandska, Francúzska či Nemecka začali vyrastať kaviarne ako huby po daždi. Káva začala nahrádzať tradičné európske nápoje – víno a pivo. V polovici 17. storočia prenikla aj do Ameriky, ale obľúbenou sa tam stala až o storočie neskôr.
Od histórie k súčasnosti
Etiópčania sú veľmi hrdí, že káva sa zrodila práve v ich krajine. Tvorí významnú súčasť ich histórie, ale ovplyvnila aj ich kultúru a každodenný život. Veď dnes sa kávou živí až 15 miliónov Etiópčanov. Kávové zrná ručne zbierajú na plantážach, starostlivo triedia a tie najlepšie zrná vyvážajú do celého sveta. Každý domorodec vám povie aspoň jednu legendu o tom, ako bola objavená káva, ale najpopulárnejšia je práve o pastierovi menom Kaldi. Aj preto sa najväčšia sieť kaviarní v Etiópii volá po Kaldim (Kaldi´s Coffe). Šálku kávy si kúpite od 0,3 do 0,6 € (8-15 Birr). Teda, ak si v kaviarni nájdete miesto, väčšinou bývajú totiž preplnené. Najobľúbenejšie nápoje domácich sú etiópske esspresso, klasické cappuccino a caffè machiatto (esspresso s teplým speneným mliekom) alebo dokonca čierny čaj s kávou. A pivo.
Ale o etiópskych kaviarňach vám napíšem inokedy. Zatiaľ si môžete prečítať o tradičnej etiópskej kávovej ceremónii.