Skúsili ste už etiópsku kuchyňu?
Etiópia ma naučila vychutnávať si kávu, ale spoznal som aj jej kuchyňu. Je úplne iná ako naša. Plná výrazných chutí, rôznorodých ingrediencií a miestami dosť štipľavá. Prečítajte si, ako chutí tradičná Etiópia.
Etiópske raňajky
Varenie a spoznávanie nových kuchýň je pre mňa záľubou. Na priváte, kde som v Etiópii býval, často nešla elektrina, preto nie vždy som mal možnosť uvariť si niečo sám. Takže svoj žalúdok som zveril tamojším pochúťkam. Nesklamali ma. V hoteloch sa podávajú klasické kontinentálne raňajky, no v tradičných reštauráciách môžete raňajkovať aj to, čo Etiópčania z dediniek ďaleko od civilizácie. Základom všetkých jedál sú rôzne strukoviny a obilniny. Niektoré som vôbec nepoznal, ale chutili výborne. Raňajky v Etiópii volajú qurs alebo qeerakalo, quus či miidi (v Etiópii sa totiž používa až 88 oficiálnych jazykov). Mestské obyvateľstvo má na výber pestrú ponuku – chlieb, placky, omelety či nakrájané hovädzie plátky. Jedlo v mestách je celkovo bohatšie na mäso, zeleninu a ryžu. Vidiečania si musia vystačiť s tým, čo si sami dopestujú. Sú to najmä obilniny a koreniny, z ktorých potom pripravujú rôzne druhy cereálnych kaší či tradičný chlieb. Základným prvkom etiópskej kuchyne je korenie. Používa sa pri príprave všetkých jedál, nie len raňajok.
Napríklad etiópska omeleta – Engulal Tibs – sa robí tak, že na tradičnom štipľavom masle (niter kibe) opražíte nadrobno pokrájanú cibuľu, čili papričky Jalapenos, mix etiópskych korenín Berbere a v niektorých častiach Etiópie sa pridáva aj kardamovník (3. najdrahšie korenie na svete, hneď po šafráne a vanilke). Po pár minútach praženia rozbijete do panvice vajíčka a všetko spolu pekne premiešate. Dali by ste si?
Na vidieku mi domáci na raňajky pripravili Genfo. Vyzerá zaujímavo, že? Je to vlastne veľmi sýta kaša servírovaná s roztopeným maslom a štipľavým korením. Na jej prípravu sa môžu použiť rôzne druhy múky. Najčastejšie sa používa pšeničná (yesinde genfo) alebo múka z jačmeňa (yegabs genfo). Ak si Genfo chcete pripraviť, tu je postup na 1 porciu – len zo zháňaním surovín, môže byť troška problém:
Injera z Teffu
Národným jedlom je “chlieb” – injera. Sú to vlastne veľmi tenké placky zo špeciálnej múky vyrobenej zo zŕn trávy nazývanej “teff”. Je to endemická rastlina charakteristická pre Etiópiu a Eritreu. Pestuje sa v nadmorskej výške nad 1 500 m nad morom a je veľmi citlivá na množstvo zrážok. Vďaka globálnemu otepľovaniu aj v Etiópii pociťujú čoraz menší úhrn zrážok, čím sa cena teffu neúmerne zvyšuje. Preto Etiópčania začínajú využívať aj pšenicu, jačmeň či kukuricu na výrobu svojho tradičného chleba. Rastlinka teff je bohatá na vlákninu, železo, bielkoviny a vápnik. Je podobná quinoii, ale jej zrniečka nemajú ani 1 mm a múka z nej je bezlepková.
Tradičná etiópska injera vyzerá ako naša palacinka. Jej cesto je však kvasené, keďže múka sa mieša s vodou a necháva sa niekoľko dní odležať. Po upečení je placka pórovitá a má skôr kyslú chuť. Najčastejšie sa servíruje s rôznymi druhmi omáčok, s duseným mäsom a šalátmi. Etiópčania ju používajú ako lyžičku, držia ju len v pravej ruke. Zrolujú ju alebo roztrhajú na menšie kúsky a máčajú do pripravených ingrediencií. Injeru jedia takmer ku všetkému. A stále. Niekedy aj 3-krát denne, čo som ja, ani môj žalúdok, nezvládal. Vtedy som si radšej objednal biely chlieb s džemom, sladké pečivo či bulgur s mliekom a medom. Ak som mal na raňajky injeru, obedy som riešil európskym menu – pizzu, hranolky a hamburger poznajú na celom svete.
Moje kulinárske postrehy
Medzi moje obľúbené etiópske jedlá sa zaradila šošovicová kaša z ryže, čili a miestnych druhov korenín. Štipľavé chute sú medzi Etiópčanmi obľúbené. Ja som si na ne dával veľký pozor. Najmä potom, čo som omylom ochutnal jednu omáčku, ktorá mi skoro vypálila oči. Etiópčania ju zjedli ako malinu 😀 Po čase mi začalo vadiť, že vo väčšine pripravených jedál som našiel rovnakú zeleninu – mrkvu, cibuľu, fazule a papričky. A bolo jedno, či som si objednal grilované kurča s ryžou, kašu alebo nejaké soté. Samozrejme, takmer pri všetkom bola aj injera. Oni ju totiž často jedia na raňajky, na obed a aj na večeru :D.
Prekvapilo ma aj tradičné etiópske pivo. Ľudia si ho vyrábajú aj sami doma z trávy teff a iných zŕn. Obsah alkoholu sa pohybuje medzi 4 až 6 %. Chuťovo nebolo zlé, ale na naše slovenské ani zďaleka nemá. Horšie vyzeralo po vizuálnej stránke. Plávajúce kúsky trávy nepôsobili moc lákavo. Ak by som ho odmietol, bolo by to odo mňa veľmi neúctivé a domáci by to veľmi ťažko niesli.
Africkí Slováci
Po viacerých návštevách v etiópskych domácnostiach som dospel k názoru, že Etiópčania sú nám Slovákom veľmi podobní. Sú veľmi priateľskí a pohostinní, preto treba chodiť na návštevu zásadne nalačno. Odídete s plným bruchom a rozopnutými gombíkmi na košeli aj nohaviciach. Presne ako ja, keď idem od mojej starkej :). Aj tí najchudobnejší vás kráľovsky pohostia a vidieť im na očiach, ako sa tešia z vašej prítomnosti. Nevadí im, že potom týždeň nebudú mať, čo jesť. Hlavne, že vy ste odišli sýty.
Dobrú chuť priatelia!