Môj prvý kontakt s Etiópiou
Kým som nebol v Etiópii, káva mi nechutila. Keď som ju v roku 2013 navštívil po prvýkrát, jej chuť mi zmenila život. Odvtedy sa do tejto krajiny pravidelne vraciam a káva sa stala mojou prácou, ktorá ma živí a veľmi baví. Ale Etiópia nie je len káva, predstavím vám ju mojimi očami a možno sa zamilujete aj vy…
Kde bolo tam bolo… bola jedna Etiópia
O Etiópii som počúval od detstva. Rozprával nám o nej náš rodinný známy Dereje – Etiópčan, ktorý prišiel do Československa študovať a zabudol sa tu doteraz – aj on sa totiž zamiloval, síce nie do našej kávy, ale do Slovenska a našich nádherných žien:-). Často nám rozprával o tom, aká je Etiópia krásna, a hoci je stále považovaná za chudobnú africkú krajinu, jej ekonomika rastie, rovnako ako cestovný ruch. V roku 2013 organizoval pre svojich priateľov cestu po Etiópii a mňa poprosil, aby som mu pomohol, keďže viem veľmi dobre po anglicky (n
ieže by som sa chvastal, ale angličtinu mám rád, je pre mňa jednoduchšia, ako slovenská gramatika:-). Povedal som si, prečo nie? Ubytovanie a jeho sprievodcovské služby som mal grátis. No nezober to! Smer Etiópia. Teda ešte som navštívil pani doktorku, ktorá ma zaočkovala, aby sa mi v Afrike žltačka a iné pliagy oblúkom vyhýbali.
Welcome in Ethiopia
Priamym letom z Viedne, ktorý cez Ethiopian Airlines netrvá ani 7 hodín, sa dostanete na letisko v hlavnom meste Addis Abeba. Pre nás Európanov je to vstupná brána do Etiópie. Po prílete si ručičky hodiniek posuniete o 2 hodiny dozadu a postavíte sa do rady na víza. Turistické na 30 dní stoja okolo 50-60 USD, ale odporúčam mať “drobné”, lebo vám určite nevydajú, tak ako mne:-(.
Taxi, taxi
Prvý kontakt s mestom Addis Ababa som zažil v taxíku. Mal som pocit, že moje nohy sa kúpu v benzíne, dvere každú chvíľu odletia a ja vypadnem na zem alebo rovno pod kolesá historického tátoša, v ktorom som sa viezol. Taxík bol vo vnútri krásne vyleštený, na tom si dali majitelia záležať. Bohužiaľ, vek sa oklamať nedá. Desaťročia sú desaťročia. Z letiska na okraj hlavného mesta, kde je postavených najviac moderných hotelov, kaviarní a reštaurácii, vedie 4-prúdovka. Vždy, keď som tade išiel, bola totálne preplnená. Autá kľučkujú sem-tam ako včely, ktoré sa ponáhľajú do úľa. Čo ma pobavilo, boli kozy, ktoré si po nej pobehovali. Najmodernejšia diaľnica je postavená medzi mestami Addis Abbeba a Adama. Čím ďalej sme boli od hlavného mesta, tým sa kvalita ciest zhoršovala, pruhy sa zužovali, až sme sa ocitli na ceste, kde sa ledva obišli 2 autá. Miestami boli také obrovské diery, že keby ste ich trafili, tak vám odpadne celé koleso. Miestni šoféri už ich dokonale poznajú a vedia ako ich obísť. Nerobí im problém jazdiť v ani v protismere a úplná topka sú križovatky – na ich prejazd potrebujete excelentné šoférske zručnosti a riadnu dávku asertivity. Etiópčania jazdia veľmi bezočivo, preto treba mať nohu na brzde a oči stále v stredu. Teda, ak vám ich práve nevypaľuje oproti idúce auto so zapnutými diaľkovými svetlami. Skúste vtedy šoférovať a ešte keď sa spustí typická letná dážďová sprcha. Úuuujéééé.
Hotel alebo privát?
Dereje nám na ubytovanie vybavil súkromný privát. Je až o 80 % lacnejší ako ubytovanie v hoteli. Zodpovedá tomu však aj kvalita – jednoducho zariadená spálňa so skriňou a kúpeľnou, ktorá už mala najlepšie roky dávno za sebou. Bolo mi to jedno. Hlavne, že tam bolo čisto a bola tam posteľ. Celé dni sme trávili vonku a na priváte som len prespával. Pri vstupe do komplexu privátov ste museli ísť cez vrátnicu so strážnikmi, ktorí vždy niečo žuli až tak mľaskali. Dereje mi vysvetil, že je to “chat” – zelené listy miestnej rastliny, ktorá má účinky ako mäkká droga.
