Pozreli sme sa na spotrebu kávy vo svete. Kto je rekordér a kto zaostáva?

Na Slovensku pre veľkú časť ľudí predstavuje káva obyčajne len praktický nástroj na naštartovanie dňa. Sme na seba hrdí, keď zvládneme tri šálky za deň a cítime sa ako ťažkí kávoví fanatici. Svetové tabuľky však ukazujú úplne inú realitu. Zatiaľ čo my si s námahou otvárame zalepené oči, pre iné národy znamená kofeín niekedy takmer otázku prežitia.

Kto je v TOP 10 v spotrebe kávy?

Ak sa pozrieme na najnovšiu analýzu portálu Visual Capitalist, ktorá porovnáva priemernú dennú spotrebu v šálkach naprieč 65 krajinami, Európa absolútne valcuje zvyšok sveta. Prvú desiatku obsadili výhradne európske štáty a dominujú jej práve severania.

A kde sme sa umiestnili my? Slovensku patrí až 40. miesto s odhadom len 0,61 šálky denne na osobu.

Ak si myslíte, že naša kávová spotreba je šialene nízka, stačí sa pozrieť na samotný chvost rebríčka. Na poslednom, 65. mieste skončila India. Priemernému Indovi štatisticky vychádza len mikroskopických 0,02 šálky kávy denne. Tam jednoducho neohrozene vládne čaj.

Ešte jedna zaujímavosť. Ľudia si v priemere doprajú prvú kávu za život až vo veku 22 rokov.

Luxemburský chyták a skutoční kávový majstri zo severu

Keď si pozriete štatistiky spotreby kávy, na prvom mieste svieti Luxembursko v priemere s viac ako piatimi šálkami denne na hlavu. Znie to ako astronomické číslo, kým nezistíte, že ide tak trošku o štatistický omyl. Takmer polovicu pracovnej sily tam totiž tvoria ľudia z okolitých štátov. Ráno prekročia hranice, kúpia si kávu, no do celkového počtu obyvateľov ich úrady nezarátavajú.

Skutoční a dlhodobí lídri v pití kávy vo svete žijú inde. Nájdete ich na chladnom severe. Napríklad taký priemerný Fín zomelie ročne až dvanásť kilogramov zŕn. To robí zhruba štyri poctivé šálky denne na každého jedného obyvateľa.

Kofeín ako fínska zbraň proti tme

Prečo práve Fíni? Lebo kávu nepijú iba pre jej chuť a vôňu. Keďže je u nich veľkú časť roka tma, funguje pre nich ako nejaké tekuté svetlo. Predstavte si, že vonku mrzne a slnko sa ukáže len na chvíľu. Prirodzená energia vám rýchlo klesne na nulu. Extrémny príjem kofeínu tam priamo úmerne reaguje na nedostatok denného svetla a neustály chlad.

Dokonca majú Fíni právo na prestávku na kávu (takzvané kahvitauko) bežne zakotvené priamo v kolektívnych pracovných zmluvách. Keď vám zamestnávateľ oficiálne garantuje kofeínovú pauzu, viete, že ide do tuhého.

Na Slovensku len jediné espresso denne

Štatistika u nás teda hlási, že sa dlhodobo motáme v priemere okolo troch kilogramov kávových zŕn na obyvateľa ročne. Ak rátame, že na jedno slušné espresso potrebujete sedem až deväť gramov mletej kávy, vychádza tento spriemerovaný údaj v praxi na už spomínanú necelú kávu denne.

Tieto globálne dáta však rozpočítavajú celkovú spotrebu na každého jedného občana vrátane batoliat, no aj tak jasne dokazujú, že do kávových extrémov máme ďaleko. Historicky sme najviac potiahli v roku 2014 s necelými štyrmi kilami na osobu ročne.

Kofeínové preteky so severanmi zrejme nevyhráme a náš krvný tlak nám za to pravdepodobne poďakuje. Namiesto lámania tabuľkových rekordov v kvantite sa však môžeme o to viac sústrediť na to, čo do mlynčeka vlastne sypeme. Pretože aj tá jedna šálka denne dokáže zachrániť deň, ak zrnká stoja za to.

Nehľadajte teda dobrú kávu kade tade, nájdete ju predsa u nás v Habeshi (a samozrejme u iných dobrých predajcov kávy na Slovensku😉 )